Predstavte si palicu -na jednom konci je sústredenie a na druhom je úsilie. Keď túto palicu podložíte uprostred nejakým predmetom, vznikne vám páka. Čím viac tlačíte na jednu stranu, tým viac sa vám palica dvíha na strane druhej. A preto je rozvoj sústredenia taký ťažký, pretože čím viac sa snažíte o to, aby sa vaše sústredenie rozvíjalo, tým menej sa vám to bude dariť. Naša spoločnosť je nastavená silovo. Ak by som chcel citovať Murphyho, povedal by som „ak niečo nejde urobiť silou, určite to pôjde ešte väčšou silou“. A o to častokrá aj snažíme. „Tlačíme na pílu“. Nemám pochybnosti o tom, že v mnohých prípadoch, bude tento prístup korunovaný úspechom, ale žiaľ zrovna pri kultivácii sústredenia to neplatí.
Otázkou prirodzene potom ostáva, ako vlastne rozvíjať sústredenie, keď vôľovo to nejde. Nejaká tá vôľa tam na začiatku musí byť, aspoň do tej miery aby ste si povedali, že sa do toho pustíte. Skúste si ale potom položiť otázku, možno ešte pred tým než začnete dumať nad tým ako si rozvíjať myseľ, kedy sa vám stalo, že ste sa dokázali výborne sústrediť. Kedy a za akých podmienok to bolo? Čo ste robili? Akú činnosť ste zrovna vykonávali? Ak sa na tieto činnosti pozriete naozaj podrobne, možno prídete na to, že mnoho z nich je spojených s niečím príjemným. S príjemnými a pozitívnymi zážitkami, pocitmi, udalosťami či ľudmi. Z toho nám potom logicky vyplýva fakt, že pokiaľ chceme nejako rozvíjať sústredenie, je potrebné aby sme našej mysli ponúkli niečo príjemné, na čom bude rada spočívať. Skrátka na čom bude sedieť ako „prilepená“.
Schopnosť sústrediť sa nám ostáva a je takpovediac prenositeľná. Ak už raz sústredenie rozvinieme a budeme ho pravidelne udržiavať, tak sa nám bude objavovať aj v iných oblastiach života, nielen pri koučingovom sedení.
V stručnosti ide o nasledovné. Vyberiete si nejaký „predmet“, týmto predmetom môže byť v podstate čokoľvek -zvuk, pocit, chuť, to čo je videné, predstava, myšlienka a pod. Ak si niečo také vyberiete, doporučujem niečo čo je neustále prítomné, napr. dych, potom skúste zotrvávať pri pozorovaní tohto procesu. Ak vaša myseľ odbehne, len si to všimnite a vráťte ju naspäť. Nesnažte sa vašu myseľ nijako úsilím na tomto predmete držať. Predstavte si myseľ ako neposedné dieťa, ktoré neustále trpezlivo vraciate na jedno mieste, tam kde sa hrá, a kde je to preňho zaujímavé. Nerobíte to ani násilne ani zo stresom, ,pretože viete, že deti sú také a je to v poriadku. Aj vaša myseľ je ako také dieťa a neustále ju zaujíma niečo iné, a to je o.k., pretože myseľ je už raz taká. A vaše úsilie sa prejavuje práve tým, že myseľ neustále vraciate na jedno miesto. Na to, ktoré ste si pred tým vybrali. Možno je ešte dobré spomenúť , že pokiaľ si už vyberiete nejaké miesto, skúste ho nejakú dobu nemeniť. Vlastne- pokiaľ nemáte nejaký vážny dôvod, nemeňte ho vôbec. Čím dlhšie používate na tréning jedno miesto, jeden predmet, tým ľahšie bude pre myseľ aby sa vracala presne na toto jedno miesto. Je to ako keď si na poľnej ceste vyjazdíte cestičku. Ak sú koľaje dosť hlboké, sami do nich spadnete. Pri cestovaní po takýchto cestách, zvlášť keď je blato a idete v aute, to nie je zrovna žiaduce, ale pri rozvíjaní mysle a konkrétne sústredenia ide presne o to. Naučiť myseľ kde sú koľaje v ktorých sa cíti dobre a učiť ju tomu aby v týchto koľajach dokázala zotrvať.
V tomto článku nájdete konkrétny postup ako sústredenie rozvíjať. Možno Vás však sklamem, pokiaľ nemáte radi introspektívne techniky, nebude sa vám to páčiť. Zase na druhú stranu, ak máte nejaké svoje vlastné postupy ako rozvíjať sústredenie, neváhajte sa s nimi podeliť aj s ostatnými. Sám som na to veľmi zvedavý.