Ako by sme mohli aktívne počúvanie definovať? Jedná sa o proces, v ktorom je načúvajúci plne sústredený na to, čo sa v komunikačnom procese deje. Je taktiež plne prítomný v okamžiku keď druhý rozpráva. Ten kto aktívne počúva sa snaží plne pochopiť významy a obsahy, ktoré sú ukryté v komunikačnom toku. Ak by som chcel z predchádzajúcej definície vybrať jedno slovo, ktoré by najviac vystihovalo, čo sa deje v aktívnom počúvaní, asi by to bolo slovo sústredenie. Sústredenie sa na to, čo sa deje v komunikačnom procese je to, čo odlišuje bežné komunikovanie od aktívneho počúvanie. Nevravím, že aktívne počúvanie sa v bežnej komunikácii nevyskytuje, ale tak isto ako koučing nie je posedenie pri káve, keď sa kouč a koučovaný príjemne bavia na nezáväzné témy, tak tak isto ani bežný „pokec“ s priateľmi nemusí v sebe obsahovať prvky aktívneho počúvanie. To čo odlišuje bežné „počúvanie“ od aktívne je, ako som už vyššie spomenul, práve miera sústredenia.
Najčastejším komunikačným procesom, ktorý sa v koučingovom sedení bude vyskytovať bude aktívne počúvanie. Pojem aktívneho počúvanie je v dnešnej dobe pomerne často používaný, čo je celkom prirodzené, nakoľko je obsiahnutý takmer v každej komunikačnej výmene, ktorá sa odohráva medzi dvoma ľuďmi. Aktívne počúvanie sa nám objavuje v prípadoch riešenia konfliktov, pri vedení motivačného alebo hodnotiaceho rozhovoru, pri asertívnom jednaní a pri mnohých ďalších komunikačných udalostiach.