(článok je voľne upravený podľa pôvodného zdroja: Scales: practical Change Tools, by Coert Visser, pôvodné znenie nájdete na: http://www.m-cc.nl/Scales_Coert_Visser.pdf)

Škály patria medzi najjednoduchšie, najpôsobivejšie a najprístupnejšie nástroje, ktoré je možné použiť v manažmente zmeny. Ich pôvod sa nachádza v tzv. solution focused approach, čo by sa dalo preložiť ako „na riešenie zameraný prístup“, ktorý je v princípe úplným protikladom pre nás veľmi známeho prístupu zameraného na problém. V skratke – nájdi problém, definuje jeho príčiny, odstráň príčiny, odstrániš problém, považuj problém za vyriešený. Okrem toho, že tento pohľad je pomerne mechanistický, je taktiež aj zastaraný a začína byť poväčšine neúčinný.

Škály sú veľmi ľahko použiteľné a majú mnoho aplikácií. Tu je niekoľko krokov, ktoré je potrebné urobiť pri ich aplikácii.

Ako teda používať škály?

1. Vysvetlenie škály: kouč objasní, že škála sa nachádza v rozmedzí od 0 do 10. pričom 0 je definovaná ako stav kedy problém bol v najhoršom stave a 10 kedy je problém úplne vyriešený a želaný stav bol dosiahnutý. (pri tomto kroku treba byť veľmi pozorný a dôsledný. Treba vedieť akú škálu ideme použiť, resp. čo ideme merať, aby sa nám nestalo, že definujeme škálu, ktorá nemá žiaden súvis z klientovým problémom. Prípadne, aby sa nám nestalo že počiatočný a koncový stav definujeme ako dva rôzne parametre. Pred tým než škálu vyslovíme, je dobré keď si ňu v duchu sami odpovieme.)

2. Zistenie súčasného stavu- kouč sa pýta koučovaného aká je jeho súčasná pozícia na škále. Toto miesto je nazývané aj „platforma“. Kouč neposudzuje či toto umiestnenie je správne alebo nie.

3. Zaostrenie na to čo už existuje – (túto časť by som osobne považoval za jednu z najdôležitejšiu) kouč sa pýta koučovanému ako sa mu podarilo dosiahnuť túto pozíciu. Čo umožnilo dosiahnutie tohto stavu? Je dôležité sa veľmi výrazne zamerať na to čo existuje a funguje, než na to čo ešte nebolo urobené.

4. Vizualizovanie a popísanie želaného stavu – ide o to aby želaný stav bol presne popísaný. Teda – ako to bude vyzerať keď dosiahneme stav 10, čo sa bude diať? Ako spoznáme, že sme tento stav dosiahli?

5. „Jeden malý krok…“ – v tomto kroku koučovaného kouč vyzve k urobenie jedného malého kroku dopredu. Čo môžeme urobiť aby sme spravili tento malý krok? Čo bude ten malý krok, ktorý nás posunie na stupnici k 10?

Ukážka použitia tohto škálovania v praxi

Predpokladom tohto rozhovoru je skutočnosť, že členovia tímu majú jasno v tom, že koučing je službou, ktorú ich manažér pre nich robí. Vlastná motivácia koučovaného je zásadná pre úspech koučovacieho procesu.

Jozef je obchodníkom už dlhšiu dobu, jeho úspechy boli po dlhú dobu stabilné, teraz však po nejakej dobe začali upadávať. Jozef nemá takú mieru introspekcie aby na to prišiel sám (resp. jeho vlastné úvahy nikam nevedú), preto požiadal svojho manažéra, o koučing, ktorého cieľom by bolo nájsť dôvody tohto „prepadu“.

M: „Vitaj Jozef, som rád že sme sa stretli, nebudem dnes hovoriť o koučingu ako takom, ale skôr sa budeme venovať tomu prečo si prišiel. Čo očakávaš, že by si chcel dosiahnuť počas nasledujúcej pol hodiny?

J: „No, chcel by som zistiť prečo už nie som taký úspešný ako predtým

M: „Úspešný? To je pomerne široký pojem, mohol by si ho trošku viac spresniť, čo vlastne pre teba úspech znamená?“

J. „No, hovorí sa že úspešný je človek vtedy keď má dosť peňazí, zaujímavú prácu….“

M: „Hm , áno to sa hovorí. A je to to čo je pre teba úspech? A je to to čo chceš dosiahnuť? To k čomu sa chceš dostať?

J. „Keď tak nad tým uvažujem, nie je to celkom presné. Ja si totiž myslím, že úspešný som, ale čo sa deje, je, že nemám z práce takú radosť akú som mal kedysi. Asi to je ten hlavný problém“

M: Aha, rozumiem. Ako veľmi je podľa teba tento problém závažný?

J: „Myslím, že dosť, pretože ma to ovplyvňuje aj v bežnom živote, som z toho smutný.“

M: „Dobre, a myslíš si teda , že na riešenie takto závažného problému nám postačí jedno sedenie?

J: „Asi nie, ale možno viac sedení by bolo dostačujúce“

M: „Takže, ak by si mal uvažovať o svojom cieli počas tejto pol hodiny, aký by si si
stanovil?“

J: „Neviem.“

M: „Ak by si si mal vyriešenie tohto problému predstaviť ako číslo 10, a proces riešenia tohto problému je približovaním sa k tej 10, kde sa teraz nachádzaš?

J: „Myslím, že som tak na 3.“

M: „ A kam by si sa chcel počas dnešného stretnutia dostať?

J: „Keď to bude tak na 3,5 alebo 4, tak budem spokojný.“

M: „Mohol by si mi povedať, ako sa ti podarilo samému dostať k tej trojke? Pretože, toto je naše prvé stretnutie, pred tým si bol na tom celkom sám.“

J: „Myslím, že to bolo viacerými vecami. Najprv mi pár ľudí povedalo, že vyzerám hrozne, akoby som mal depresiu….Potom som sa začal trochu viac pozorovať a všimol som si, že naozaj svoju prácu nerobím s takou radosťou ako predtým. Kedysi to bolo naozaj super, ani som nevedel, že pracujeme a mohol som robiť ako dlho som chcel. Bolo to skvelé,páčilo sa mi to. Mal som to rád…

M: „Vravíš, že bolo obdobie kedy si svoju prácu robil rád, keď sa ti to páčilo. Bol si vtedy zo svojou prácou spokojný. Je to tak?“

J: „Áno“

M: „A potom sa niečo stalo, a odvtedy si zo svojou prácou nespokojný. Správne som to pochopil?“

J: „Hej.“

M: „Poďme sa trošku pozrieť do minulosti. Skús si spomenúť na dajaké obdobie z minula, kedy ti bolo úplne zrejmé a jasné, že tvoja práca ťa baví a uspokojuje ťa…

J: „Hmmmm, áno vie si na to spomenúť“

M: „Dobre, takže si spomínaš na svoje „spokojné obdobie“. Skús si ešte spomenúť na niečo konkrétnejšieho. Na situáciu, udalosť….Akoby si z toho obdobia chcel vytiahnuť jeden obrázok akoby to bol film a ty si hľadal jedno políčko… Môžeš mi takú situáciu popísať?“

J: „Hmmm, ano..no. naposledy to bolo asi tak pred pol rokom…Bolo to na jednom stretnutí…. Bolo to náročné stretnutie, musel som sa naňho dlho pripravovať, a aj tak som výsledok nedosiahol na prvý raz…

M: „Dobre, pokračuje…..S kým si to stretnutia mal?“

J: „Bol to muž, podnikateľ…Doporučil mi ho jeden môj spokojný klient.“

M: „Takže to bolo asi pred pol rokom, bol to muž, klient ktorého ti doporučil tvoj spokojný klient. Vravel si že to nebolo jednoduché stretnutie, že dokonca asi nebolo ani jediné, že si sa naňho musel pripravovať….“

J: „Áno to bolo tak, že ten môj spokojný klient…má známeho, vedel o ňom že chce investovať, ale že nie je v týchto veciach úplne neskúsený, takže som mal v úmysle začať sa s ním baviť o niektorých veciach z burzového prostredia, bol to naozaj vzdelaný človek…

M: „Dobre. Skús mi ešte o tom stretnutí povedať niečo viac:“

J: „Stretli sme sa u neho v kancelárii, v práci…..Privítal ma pomerne rezervovane, ale to nič nebolo na niečo také som u podobného typu klienta vcelku zvyknutý. Predstavil som sa, uviedol ma dnu, posadili sme….a prv než som niečo stihol povedať, prešiel hneď k veci…s tým že on teda už nejaké informácie má….To ma trošku prekvapilo ale hneď som sa chytil….Bol to veľmi zaujímavý rozhovor…..

M: „Dobre, myslíš si, že už máš celkom zjavnú predstavu, že sa ti tú spomienku celkom dobre podarilo vyvolať?“

J: „Áno, myslím, že áno.“

M: „Skúsme sa na to pozrieť ešte podrobnejšie. Z celku sme vybrali jeden kúsok a poďme sa teraz pozrieť na ten kúsok…..Keby si mal z toho stretnutia vytiahnuť okamžik kedy si bol najviac spokojný, aký by to bol? Čo by to bol za pocit? (V tomto okamžiku, ktorý je inak veľmi dôležitý, je veľmi podstatné aby sme klienta nechali uvažovať a spomínať. V tomto okamžiku si totiž začíname definovať to čo presne budeme hľadať. V tomto prípade vychádzame z toho, že človek je schopný viac menej dosiahnuť niečo čo sa mu už niekedy v minulosti podarilo. Horší, ale nie neriešiteľný problém by nastal keby sme napr. pocit spokojnosti, ktorý je jeho cieľom nikdy nezažil)

J: „(premýšľa)……asi vtedy keď sme si vymieňali názory….keď som mu odpovedal profesionálne na všetky jeho otázky, námietky, ktoré neboli vždy celkom jednoduché.“

M: „Čo presne na tom bolo to čo ťa uspokojovalo, čo ti dávalo ten pocit radisti z práce?“

J: „…..asi to bolo vtedy keď som mal pocit, že sa dostávame k nejakému cieli…niekam kam sa on potreboval dostať…k jeho potrebám…tam som mu umožňoval dostať sa tam….možno práve to že sme akoby spolu museli spolupracovať aby sme sa niekam dostali. Nebolo to len o tom žeby som si ja vravel svoje , bez ohľadu na to čo si povie on……Ten proces, keď som videl že sa to niekam posúva….Mal som radosť…Naozaj som sa musel dosť sústrediť aby som ho vedel sledovať, uvažoval dosť rýchlo, ale práve vtedy som mal pocit že všetky moje schopnosti a vedomosti pracujú na úplný výkon. Neznášam keď sa na stretnutí nudím, keď tam akoby nemám čo robiť…“

M: „ Bolo to to smerovanie k cieľu? Ten dialóg? To, že si musel zapojiť všetky svoje znalosti, vedomosti? Že si tam nenudil?“ (v tomto momente by si mal dať kouč pozor, pretože kladie niekoľkonásobné otázky, ktoré môžu viesť k zmäteniu klienta)

J: „Áno, to posledné, že som sa musel sústrediť, že som sa nenudil, že som naozaj musel zapojiť do práce všetko čo som dovtedy vedel“

M: „Je to tento pocit, ktorý keď by sa ti ho podarilo získať tak by si mohol povedať, že ťa tvoja práca baví?“

J: „Áno, asi áno, to je to čo mi chýba….“

M: „Naše stretnutie sa blíži ku koncu…..Na jeho konci sa nám podarilo nájsť čo vlastne budeme hľadať čo sa budeme pokúšať…. Na jeho začiatku si nachádzal na mieste 3,5. Posunul si sa niekam? „

J: (je na ňom vidieť že je spokojný) „Áno mám pocit, že som sa trochu priblížil k tomu čo chcem nájsť. Tipoval by som to tak niečo medzi 4,5-5.

M: „Výborne. Aj ja mám radosť, že sa ti podarilo nájsť svoj cieľ, cieľ o ktorý sa budeš snažiť. Skôr než sa rozlúčime dám ti domácu úlohu. Skús porozmýšľať nad tým, čo spôsobilo, že sa tento pocit, ktorý si kedysi z práce mal, začal z tvojho života vytrácať a potom sa pozrieme nato načo si prišiel na budúci týždeň. Zatiaľ sa maj pekne.“

J: „ Ďakujem , budem na to myslieť.“

Rozličné typy škál

  1. Škála úspechu – toto je najpoužívanejšia škála ( jej použitie je popísané vyššie). Je to škála kde najhorší stav je stav 0 a stav kedy došlo k vyriešeniu problému je stav 10. predmetom tejto škály môže byť prakticky čokoľvek ( zvládanie stresu, zlepšenie predajných zručností, riešenie konfliktov a pod.) Pri použití tejto škály môžete klásť otázky ako napr. „ Kde sa teraz nachádzate na tejto škále? Čo vám pomohlo dostať sa na to miesto kde ste teraz? Čo bude rozdielne od súčasného okamžiku keď budete na 10? Čo by mohol byť malý krok dopredu?
  2. Motivačná škála – táto škála sa používa pri rozhovore o posilňovaní motivácie jednotlivcov alebo skupín. Na tejto škály by 0 mohla znamenať: „Nie som ochotný urobiť čokoľvek na dosiahnutie cieľa“ a 10 „som ochotný urobiť čokoľvek na dosiahnutie cieľa“. A samozrejme aj pri tejto škále je možné použiť všetky otázky, ktoré sa používajú pri prvej spomenutej škále.
  3. Škála sebadôvery – táto škála sa používa pri dialógu o posilňovaní sebadôvery jednotlivca alebo skupiny aby bolo možné dosiahnuť želanú zmenu. 0 znamená „Nemám žiadnu sebadôveru, že by som mohol dosiahnuť toto…“ a 10 „ mám absolútnu dôveru v to aby som toto dosiahol, som si tým istý…“.
  4. Škála nezávislosti – táto škála sa používa pri rozhovore o posilňovaní nezávislosti. Ako kouči alebo manažéri síce pomáhame svojim podriadeným, ale mali by sme im pomáhať takým spôsobom aby sa nestali na nás závislými. V tomto prípade by 0 mohla znamenať: „Nedokážem toto urobiť sám a zúfalo potrebujem pomoc niekoho iného (kouča, manažéra a pod.) A 10 by mohlo znamenať: „ Viem ako postupovať nezávislo v procese zmeny a nepotrebujem k tomu pomoc zvonka.“

Škály sa často používajú v 1 na 1 rozhovoroch ako napríklad koučingové, motivačné alebo hodnotiace rozhovory. Taktiež sú však použiteľné aj pri práci zo skupinami. Veľký priestor pre ich použitie je na poradách manažérov zo svojimi podriadenými. Veľmi zaujímavou aplikáciou je tzv. škálová chôdza. Toto cvičenie je použiteľné aj pre skupiny aj pre jednotlivca.

Škálová chôdza

Požiadate členov skupiny aby si predstavili, že jedna strana miestnosti reprezentuje 0 a druhá strana 10. Potom ich požiadate aby si predstavili svoju súčasnú situáciu a označili si ju v duchu ako N a presunuli sa na túto pozíciu N. Ďalej ich požiadajte aby sa pozreli za seba na pozíciu 1. Čo tam vidia? A čo ich priviedlo do pozície N? Nech sa potom otočia a pozrú sa na pozíciu 10. Ako sa cítia? Nech sa teraz rozhodnú a vykročia tým smerom až sa dostanú na 10. A keď ste už tam, predstavte si ako by to tam vyzeralo? Čo všetko by bolo možné na tejto pozícii? Ako by ste sa tam cítili? Potom nech sa vrátia do svojej súčasnej pozície N. Nech si teraz predstavia jeden malý krok dopredu, ktorý by mohli uskutočniť. A nech nakoniec ten krok uskutočnia v skutočnosti tak ako si to predstavili.

Použitie škála je takmer bezhraničné. Kľudne si môžete vymyslieť svoje vlastné škály tak aby vám najviac pasovali k tomu čo vy potrebujete.

A teraz si predstavte škálu. 0 znamená „škály sú pre mňa úplne nepoužiteľné“ a 10 „myslím, že to určite vyskúšam“. Kde sa práve teraz nachádzate?