Byť prirodzeným je v bežnom ponímaní vcelku akceptovaná vlastnosť. Dokonca tak akceptovaná, že už aj reklama sa nám snaží podsunúť rozličné produkty a služby, ktoré sú pre nás nutnou podmienkou aby sme boli prirodzený. No a niekedy dokonca stačí aby boli prirodzené naše vlasy alebo trávenie🙂. Ale položme si otázku -je to prirodzené? Nie, nechcem sa hrať zo slovíčkami, ale prirodzenosť sa ako mnoho iných vecí stala bežnou komoditou s ktorou sa obchoduje.
Ak sa na prirodzenosť pozriem v duchu nadpisu tohto článku musím si položiť otázku kde sa prirodzenosť v manažérskom riadení nachádza, ale predtým by možno nezaškodilo povedať si čo to vlastne prirodzenosť je, resp. ako ju vnímam. Byť prirodzeným, veľmi zjednodušené povedané, znamená byť transparentným, čitateľným pre druhých. Čo je však najdôležitejšie, byť prirodzeným znamená byť sebou samým, jednať tak aby moje slová, myšlienky i činy boli v súlade, aby som skrátka bol koherentný. A to sa nám často krát nedarí.
Prirodzenosť pomerne úzko súvisí s tým akú rolu zastávame, či na akej pozícii pracujeme. Niekedy nás okolnosti nútia k tomu, že si nemôžeme dovoliť byť prirodzeným, pretože by sme museli zakúšať dôsledky našej prirodzenosti. Musím sa usmievať, aj keď som smutný. Musím sa tváriť sebavedome, aj keď máme o sebe pochybnosti a podobných prípadov by sme našli mnoho. V každom prípade takýto nesúlad medzi mojím vonkajším prejavom a vnútorným prežívaním skôr alebo neskôr spôsobí problémy. Či už psychické -to je takmer isté, ale fyziologické- čo je vysoko pravdepodobné.
A tak vzniká dilema- udržať si napr. miesto na ktorom pracujem, ale potlačiť svoju prirodzenosť, alebo si povedať, že moja osobná integrita je niečo na čom záleží viac ako na súčasnej práci a budem si hľadať niečo iné, alebo sa celkom osamostatním.
Ak by som sa chcel držať manažérskeho kontextu, tak potom pre mňa ako pre manažéra, pre ktorého sú ľudia tým najcennejším čo vo firme mám, je veľmi dôležité aby som na svojom pracovisku pre svojich ľudí vytvoril vhodné podmienky. Podmienky k tomu aby každý mohol byť prirodzený, uvoľnený a sebou samým.
A na záver snáď jedna ekonomická poznámka. Je podložené mnohými výskumami, že pracovník, ktorý je v dobrej nálade a pracuje v pozitívnej atmosfére, pracuje lepšie, s menšími chybami a nebýva tak často práceneschopný (okrem mnohých iných pozitívnych dopadov). A to všetko má dopad na ekonomické ukazovatele firmy a jej jednotlivých oddelení. Skrátka a dobre, firme sa oplatí aby jej zamestnanci a manažéri boli prirodzení:)
