Ak ste už mali koučingové sedenie a pracovali ste na riešení problému, s ktorým váš klient za vami prišiel, tak sa vám asi taktiež stalo, že ste nevedeli ako ďalej. Verím, že to musel byť pre vás nepríjemný pocit. A veru sa nie je čo čudovať, klient častokrát od vás požaduje, aby ste ho priam niekde tlačili, aby ste pracovali, možno viac ako on, na nájdení riešenia. Ak vo vzťahu nastane táto situácia, potom niekde musel nastať informačný šum, pretože, ako dobre vieme, koučing nie je o tom, že pracujeme za niekoho, ale skôr o tom, že pracujeme spoločne s niekým, na dosiahnutí jeho cieľa. To je jedna zásadná vec, ktorá musí byť hneď na začiatku koučingového sedenia ujasnená. Aj keď sa vám to však podarí, aj tak sa vám môže stať, že sa v spleti toho, čo klient do sedenia prináša, strácate a zrazu neviete kde ste. Je to pocit nepríjemný, akoby sa vám strácala pôda pod nohami, avšak netreba podľahnú panike, tu je niekoľko nápadov, ako z takej situácie vybŕdnuť.
- Získajte čas tým, že zosumarizujete to čo sa doposiaľ v sedení udialo. Stručne zhrňte o čom ste sa bavili, prípadne zrekapitulujte ciele, ktoré sa vám už v sedení podarilo dosiahnuť.
- Umožnite, resp. požiadajte aby túto rekapituláciu urobil váš klient. Okrem iného je to veľmi dobrý nástroj, ktorým si testujete, ako počúva, resp.ako vnútorne sa spolupodieľa na riešení. Ak klient nie je schopný urobiť ani veľmi stručné zhrnutie toho čo sa dialo, tak niekde sa stala chyba. Rekapituláciu ako takú môžete použiť nielen vtedy, keď strácate pôdu pod nohmi, ale aj vtedy, ak sa sedenie končí a vy potrebujete urobiť bodku na konci.
- Opýtajte sa na pocity. To, ako sa váš klient cíti, na čo myslí, kde sa jeho myseľ túla, je dobrým indikátorom, toho, kde sa váš klient vnútorne nachádza. Samozrejme, toto si vyžaduje, aby medzi vami bola nejaká miera dôvery, pretože nie každý vie otvorene hovoriť o svojich myšlienkach a pocitoch. Nikde síce nie je záruka, že práve otázka na vnútorné dianie klienta vás niekam posunie, ale v každom prípade je to nástroj, ktorý sa dá použiť. Zaujímajú vás ale nielen pocity ale aj myšlienky, vnútorné obrazy, skrátka všetko, čo je vnútorným svetom klienta. Ja sa často pýtam: „Keď tu teraz o tom spoločne diskutujeme, ako sa cítite, čo sa vás napadá, aké myšlienky vám bežia hlavou?“
- Reflektujte svoje pocity. Toto je krok, ktorý je akoby druhou stranou mince toho predchádzjúceho. Nezabúdajte na to, že aj vy ste v koučingovom sedení sami za seba, ste tam zo svojimi myšlienkami, svojimi pocitmy, a nie je dôvod aby sa tieto nestali obsahom sedenia. Treba síce brať do úvahy, že majú skôr podpornú funkciu, pretože keby ste sa o tom priveľmi rozhovorili, tak by sa mohlo stať, že sa vaše role vymenia . Sami by ste sa stali klientom, a váš klient počúva to, čo sa vo vás odohráva, aj keď za to nie je platený. Dávajte si pozor, aby sa vám niečo také nestalo.
- Ak máte pocit zaseknutosti, pýtajte sa (a nielen seba, ale aj svojho koučovaného): „Čo sa musí teraz stať, aby sme sa posunuli dopredu?“,alebo „Akú otázku by som vám mal položiť aby sme sa posunuli dopredu?“
- Rozlišujte, či pocit zaseknutosti máte len vy, alebo túto situáciu vnímate s klientom rovnako. Ak je to totiž len váš dojem, mali by ste si s tým poradiť sami, a vnútorne si položiť otázku, prečo zrovna tento pocit u vás nastal. Niekedy sa začínajúcemu koučovi stane, že sa týmto pocitom zaseknutosti nechá paralyzovať a skĺzne do toho, čo by sa v koučingu nemalo stávať a to do poskytovania rád. Tento krok je však skôr záchranným kolesom pre kouča, ako pre klienta. A pretože deliaca čiara medzi koučingom a poskytovaním rád je niekedy veľmi tenká, tak sa stáva, že stav bezradnosti je pre kouča dostatočným ospravedlnením toho, aby prepol z koučingového modus operandi do poradenského.
- Všímajte si, či sa v slovách vášho klienta niečo neopakuje. Objavenie sa určitých slov, tém, alebo slovných spojení, má väčšinou signifikantný význam pre vášho klienta. A pri tom si to ani nemusí uvedomiť. Skúste na to poukázať: „Všimli ste, že už asi po 6x sa vraciate k téme vašej rodiny, aj keď ste v dnešenom sedení chceli hovoriť o vašej práci…“ Stačí keď to len pomenujete a všimnete si, či sa niečo zmení. Možno to váš klient len prejde mlčaním, alebo popretím , ale je tiež možné, že sa pri tom pristaví a začne nad tým hlbšie uvažovať. A táto úvaha môže byť predzvesťou dôležitého vhľadu do problému. Ak sa niečo objavuje opakovenie, je to niečo ako zlatá hrudka v kope štrku. A má význam si to všímať, poukazovať na to a pracovať s tým. A je vašou úlohou aby ste klientovi túto zlatú hrudku pomohli objaviť a pracovať na nej, resp. s ňou
Máte ešte nejaké iné nápady, ako pracovať so situáciou, kedy sa v sedení zaseknete? Dajte mi vedieť formou komentáru na tomto blogu, budem sa na ne tešiť.
