Je prirodzené, že firemní klienti ktorí uvažujú nad tým, že by využili koučing pre svojich ľudí, tak si kladú vcelku logickú otázkou: “ako zistíme, že koučing funguje? že sa vďaka nemu skutočne niečo aj zmenilo, že naše investície nebudú vyhodnými peniazmi?” Otázka je to na jednej strane legitímna, na druhej strane aj keď znie jednoznačene, odpoveď na ňu celkom jednoznačná nie je.
Predovšetkým ide o to, že osobnosť koučovaného je veľmi komplexný systém, ktorý je ovyplvňovaný množstvom faktorovo z jeho okolitého sveta. A treba povedať, že koučing môže byť jedným z mnohých činiteľov, ktorý sa na zmene v živote koučovaného bude podieľať.
Aj keď nemáme k dispozícii nástroje, ktoré nám ponúknu exaktné výsledky vo forme čísiel alebo tabuliek (teda, nejaké máme-testy,dotazníka pod. ale ja som ich napríklad nikdy nepoužil) , máme niečo, čo nám viac menej spoľahlivo určí, či koučing prispieva k nejakému posunu v živote či práci koučovaného. Je to jeho subjektívne prežívanie situácie počas trvania koučingu pred začatím koučingového procesu, prípadne po jeho skončení. Každý z nás (až na veľmi zriedkavé výnimky) máme prístup k vlastnému prežívaniu, ktoré dokonca vieme aj vyhodnotiť. Vieme povedať, či sa dnes cítime o niečo lepšie alebo horšie, ako sme sa cítili včera. Klient nám vie povedať, či sa po skončení koučingovej hodiny cíti pocitovo inde ako sa cítili na začiatku hodiny, dokonca, ak vieme položiť tie správne otázky (a tieto otázky by určite kouč mal položiť) vieme zistiť, čo v našom koučovaní bolo zodpovedné za posun a zmenu v prežívaní klienta.
Pre moju prácu kouča je kľúčové vedieť, čo je u každého klienta zodpovedné za posun. Niekedy je odpoveď na túto otázku veľmi jasná a špecifická a niekedy je veľmi vágna na to by som si z nej mohol zobrať nejaké ponučenie. Môže to vyzerať aj takto:
Tak pán Novák, naše sedenie sa príblížilo ku koncu, poďme si ho v krátkosti vyhodnotiť. Skúste vyhodnotiť ako toto sedenie bolo pre vás prínosné. Predstavte si škálu od 0 do 10. 0 znamená, že sedenie pre vás vôbec nemalo žiaden prínos. 10 zase znamená, že sedenie pre vás bolo maximálne prínosné. Klient si v tomto okamihu musí pre seba vyhodnotiť prínos sedenia. My sa však nemusíme pýtať len na prínos, môžme sa pýtať aj na pocity, zmysel, prospech. Je dôležité byť exaktný a presne pomenovať, čo má klient hodnotiť. Bez ohľadu na to, aké hodnotenie získam, zaujíma ma predovšetkým to, čo bolo zodpovedné za danú hodnotu.
Pán Novák, vyhodnotili ste toto sedenie na 5, aby sme sa mohli v našich sedeniach posúvať ďalej, zaujímalo by ma,čo bolo vlastne to,čo vás na tú 5 dostalo. Pokúste sa to špecifikovať. Prípadne mi môžete povedať, čo vám v dnešnom sedení vyhovovalo a boli by ste radi aby sa v ďalších sedeniach objavilo, ale taktiž mi môžete povedať, čo vám v sedení nevyhovovalo a ja sa tomu skúsim nabudúce vyhnúť.
Subjektívne škálovanie je teda tým minimom, ktoré by sa v každom koučingovom sedení malo objaviť. Dá sa to urobiť len verbálne, ale taktiež je k tomu možné využiť formulár, ktorý môžete bezplatne získať, keď sa registrujete k odberu newslettru na stránke www.koucing.org.
Aké sú vaše skúsenosti s meraniami pokroku v koučing?
Páčil sa vám článok? Nezabudnite sa potom príhlasiť k odberu príspevkov priamo do vašej mailovej schránky.
photo credit: Darrren Hester
Aj ked je koucovanie subjektivna zalezitost, aj ked je len jednou z mnohych faktorov, ktore maju vplyv na cloveka, predsa len si myslim, ze po par stretnutiach by malo byt jasne v com „ma klient problem“ a nakolko mu v tom vie kouc „podat pomocnu ruku“. Potom to zaverecne meranie by malo byt exaktnejsie. Aj kouc aj koucovany si jednoducho bude vediet zodpovedat otazku ci problem, kvoli ktoremu sa pouzilo koucovanie, bol vyrieseny. Alebo sa mylim?
Vec má dve stránky,jednu jednoduchšiu a jednu komplikovanejšiu. Tá jednoduchá spočíva v tom, že sa kouč na konci kontraktu/sedenia/sedení opýta koučovaného na to aby zhodnotil prínos koučingu pre seba. Ešte sa mi nestalo,žeby koučovaný povedal, že koučing pre neho nemal žiaden význam alebo žeby ho nikam neposunul. To je jedna forma zhodnotenia-tá najjednoduchšia, avšak mnohým zadávateľom nestačí takéto konštatovanie, ale potrebujú mať niečo exaktnejšie-čísla. A tu sa dostávame k tej komplikovanejšej stránke veci.
Predvšetkým sa môže stať,že každé sedenie je o nejakom inom probléme a teda by si každý konkrétny problém vyžadoval nejakú vlastnú metriku.Kedže by však niečo bolo takmer nemožné urobiť, pracuje sa s rozvojm širších kategórií alebo kompetencií. Napr.obchodník chce rozvíjať svoje komunikačné zručnosti.Na to má k dispozícii 4 koučingové sedenie, ale každé sedenie sa venuje niečomu inému z oblasti komunikácie ale v konečnom dôsledku dôjde k posunu,ktorý sa dá zmerať aj nejakou formou dotazníka (a vdaka tomu získam čísla, ktoré zadávateľ koučingu požaduje). Ešte exaktnejšie je to vtedy,ked súčasťou vyhodnocovania sú aj iné parametre, napr.obrat, ked sa jedná o obchodníkov. Vtedy sa berú do úvahy subjektívne hodnotenie koučovaného ale aj výsledky obchodu,ktoré dodá zadávateľ. Na základe týchto údajov sa potom môže rozhodnúť či sa bude v koučingu pokračovať alebo nie. Tak dúfam,že som trochu osvetlil vašu otázku.
áno, osvetlil
z mojej strany je spokojnosť
Ďakujem
:)rado sa stalo.