Konflikty nepatria medzi niečo, čo by normálny človek vyhľadával. Na druhú stranu sa im je takmer nemožné vyhnúť. Otázkou potom ostáva-ak už sa v konflikte ocitneme, ako sa z neho dostať čo najlepšie? Nezabudnite sa prihlásiť do našej FB skupiny, kde môžete diskutovať o témach, ktoré sa preberajú v podcaste ale aj zdieľať s ostatnými poslucháčmi svoje skúsenosti, postrehy a nápady.

 

Konflikty

        Povedzme si pravdu, konflikty, to je niečo, čomu by sme sa podľa možností najradšej vyhli. Ale ako to už býva zvykom v živote, v práci, tak skôr alebo neskôr sa nejaký ten konflikt pred nás postaví a na nás je, akým spôsobom ho zvládneme. Ja by som si s Vami chcel prejsť niekoľko takých možno princípov, zase takých zamyslení, inšpirácii ako vlastne s konfliktami pracovať. Ako sa na to pozrieť, ako možno zvoliť nejaké vhodné stratégie, aby sme sa do konfliktov nedostávali veľmi často. A ak už sa do nejakého konfliktu dostaneme, tak akým spôsobom z neho vykorčuľovať tak, aby nám to prinieslo, čo najmenej skazy na jednej aj na druhej strane.  

 

Ingrediencie konfliktu

Pokiaľ sa  zamýšľam nad konfliktami, tak jedna z prvých vecí, a to nie len pri konfliktoch ale aj pri veciach, ktoré by ma mali niečomu naučiť alebo priučiť, je vždy otázka, či sa daná situácia opakuje. Je tento konflikt, ktorý sa mi teraz odohráva, niečím, čo sa opakuje? Pretože pokiaľ je to nárazová záležitosť, je to niečo, čo sa mi nedeje na pravidelnej alebo viac-menej pravidelnej báze, tak je to len o tom, aké zručnosti mám v danom okamžiku. A o tom ešte budeme hovoriť neskôr, ale pokiaľ sa daná situácia opakuje, vždy je na mieste zastaviť sa a  pozrieť sa na to, čo sa vlastne odohralo. Čo nastalo? Pozrieť sa na to, aké podmienky viedli k tomu, že daná situácia sa vyhrotila až do konfliktu, do nejakej nepríjemnej konfrontácie. Ide o to, aby sa Vám podarilo správne identifikovať kľúčové elementy konfliktu. Ono je to totiž tak, že niekedy to s konfliktami vyzerá ako pri varení. Predstavte si, že máte pred sebou recept, ktorý obsahuje štyri ingrediencie. Akékoľvek. Pokiaľ máte všetky štyri ingrediencie, napr. mlieko, múka, maslo, vajcia, a dáte to dohromady, dáte to do pečiacej rúry a pečiete to na 250, po 30 minút, tak by vám podľa tohto receptu z toho mala vzniknúť  bábovka alebo niečo, čo je požívateľné. Ale, pokiaľ vám z tých ingrediencií jedna vypadne, alebo nedáte tú zmes do trúby, alebo ju nepečiete na 250, alebo ju nepečiete počas polhodiny, tak nemôžete očakávať želaný výsledok a teda koláč alebo bábovku.          Čo chcem povedať je, že pri konfliktoch je to častokrát o tom, že stačí aby ste jednu z týchto ingrediencii, odstránili (samozrejme najprv ju musíte identifikovať) a je veľmi pravdepodobné, že daná situácia nenastane. Každá tá ingrediencia je trochu iná. To môže byť čas, môže to byť konkrétny človek, kolega v práci. Môže to byť kontext na mítingu, spoločnej porade alebo pri kuchynke. Každá konfliktná situácia obsahuje nejaké ingrediencie, nejaké časti, a veľmi často stačí, aby ste tieto ingrediencie správne  identifikovali a jednu alebo dve, odstránili a daný konflikt už nevznikne.          Pokiaľ sa Vám toto podarí urobiť, tak je vysoká pravdepodobnosť, že daná konfliktná situácia už nenastane. To samozrejme ale nevylučuje to, že sa ten kontext nevytvorí nanovo a zahráte si tú konfliktnú situáciu ešte raz, ale s inými kulisami. V takom prípade, by som odporučil zopakovať proces identifikovania kľúčových ingrediencii konfliktnej situácie a ich následné vylúčenie. Veľmi dobré je, zamyslieť sa nad tým ,čo je ten spúšťač, ktorý hodí tú zapálenú sirku do toho súdku s  pušným prachom. A potom je tá následná otázka-ako tomu predísť? Zase sa to platí vtedy, keď prichádzate do konfliktných situácii, ktoré sa opakujú. Ono totiž úplne ideálne je, pokiaľ konfliktom prirodzene predchádzate. Nechceme mať konflikty. Kto by chcel mať konflikty? Je to niečo, čo je pre nás nepríjemné, nekomfortné a tak ako v čínskej medicíne platí, že omnoho lepšia je prevencia, než riešenie, tak aj pri zvládaní konfliktov, je omnoho lepšie, aby konflikt vôbec nenastal. A k  tomu sa dá dostať práve cez identifikovanie kľúčových ingrediencii a ich postupným odstraňovaním a súčasne identifikovaním spúšťačov a ich postupným odstraňovaním.  

 

Keď už konflikt horí naplno     

         Keď už sa konflikt deje, ako postupovať v tomto prípade? Keď som rozmýšľal nad konfliktami, tak som si pre seba identifikoval 4 základné fázy, cez ktoré vlastne prechádzame počas diania sa konfliktu. Každá fáza sa niečím vyznačuje a sú tam  možnosti ako to zvládnuť, ako z toho vykorčuľovať bez ujmy na zdraví.          Prvá fáza je vlastne ešte nie celkom konfliktná alebo nenazvali by sme ju konfliktná. Je to fáza, kedy si vymieňame argumenty, kedy sa snažíme ešte, viac menej, stále logicky a racionálne argumentovať.  

 

Výmena názorov

Toto by sme mohli nazvať- fáza výmeny názorov. Pokiaľ sa nám to podarí udržať v tejto rovine, tak je to veľmi dobré, pretože vlastne aj v živote, či už osobnom alebo pracovnom, si občas potrebujeme vymeniť názory, občas možno trošku zvýšime hlas, ale stále sa držíme racionálneho, rozumného správania a rozumného argumentovania. V tejto fáze, v princípe nie je veľmi čo riešiť, pretože sa správame ako ľudia, diskutujeme, používame logické argumenty atď.      

 

Emočná fáza konfliktu  

O niečo komplikovanejšie to začína byť pri prechode do druhej fázy, ktorá nastáva zväčša vtedy, keď nám alebo druhej strane začínajú dochádzať argumenty, alebo sa konflikt začína pre nás stávať psychicky a emočne neudržateľný, alebo nepríjemný. A to je ten okamih, kedy  postupne prichádza taká nejaká hmla do našej mysle, náš mozog začne opúšťať od tej logickej, racionálnej, intelektuálnej diskusie a začína sa presúvať do sféry emócii. No a tá sféra emócii môže mať celú škálu intenzity. Od toho mierneho zvýšenia hlasu až, po veľmi intenzívneho zaplavenia emočným stresom z konfliktu, kedy búchame po stole, kedy kričíme na druhého atď.. Ale stále sú tam identifikovateľné zvyšky tej logiky, toho racia. Ak ste niekdy pozerali nejaký dokument o výstupe na Mount Everest, tak je tam sféra, ktorá sa nazýva zóna smrti. A keď tam sa dostanete a tam ostanete, tak je veru zle. No a po tej emočnej fáze, ktorá prichádza po tej logickej, argumentačnej, pokiaľ sa v tomto okamihu nezastavíme, pokiaľ nespomalíme napr. dynamiku situácie., tak vstupujeme do zóny smrti. O tej poviem trochu neskôr. A ako spomaliť dynamiku situácie? Spomaliť jazyk, spomaliť reč, spomaliť pohyby alebo prípadne opustiť na nejakú chvíľku miestnosť, dať si prestávku, ísť na cigaretu, odísť na čaj alebo na toaletu. Táto fáza sa vyznačuje zvýšenou dynamikou. Slová lietajú tam a naspäť, veľmi rýchlo, čo je teda spôsobené aj tým, že veľmi nerozmýšľame, nad tým, čo hovoríme, len chceme niečo povedať, chceme, aby pravda bola na našej strane. To znamená, že pokiaľ sa nám podarí znížiť tú dynamiku, rýchlosť, dianie v tejto emočnej zóne, tak sa môžeme vrátiť po prestávke  do fázy logických, racionálnych argumentov. Tu veľmi prídu vhod naše schopnosti a zručnosti, ktoré sa týkajú sebaovládania. Pokiaľ vieme pracovať s dychom, pokiaľ vieme pracovať s našou mysľou, pokiaľ vieme pracovať so stresom, absolvovali sme nejaký meditačný tréning alebo niečo podobné, nejakú jógovú meditáciu, čokoľvek, tak v tomto okamihu, je to to, čo nás môže zachrániť od vstupu do tej zóny smrti. Pokiaľ sa nám to nepodarí, a aj to sa môže stať, tak sa dostávame do tretej fázy, Do zóny smrti a to je fáza ktoré sa nám nepáči. Je to miesto ktoré nemáme radi, ktoré je bolestivé, pretože v tejto zóne hovoríme veci, ktoré sú kruté, ktoré sú bolestivé, ktoré ubližujú. Sme agresívni, alebo druhá strana je agresívna a bolí nás to.      Toto je to miesto, kde si ľudia ubližujú pri konflikte. Či už slovne, to je tá lepšia varianta, alebo aj fyzicky, kedy naozaj  stres z toho, že nás druhá strana nepočúva, alebo máme dojem my, že nás druhá strana nepočúva a nechce počúvať, tak to môže naozaj preniesť sa až do nejakej fyzickej inzultácie. Ako postupovať v tejto fáze? Chráňte sa. Chráňte seba pred tým, aby ste si ublížili, chráňte to okolie, aby vám neublížilo. Ako sa chrániť? Odísť z miestnosti, odísť z bytu, povedať idem vyniesť smeti, jednoducho opustiť ten toxický priestor. Takže, ja by som v tejto situácii naozaj napr. nepoužíval také tie štandardné vyjadrenia ako, prosím ťa ukľudni sa, alebo sme dospelí ľudia, skúsme sa pozrieť na to racionálne a tak ďalej. Síce sú to také tie rozumné vyjadrenia z našej strany, ale treba si uvedomiť, že druhá strana, ono totiž tá miera zvládania toho konfliktu, tá miera zaplavenia tými emóciami, je u každého je trochu iná. A v tej istej situácii môže byť niekto naozaj vytočený do biela a pre niekoho je to len nejaké jemné poškrabanie, alebo jemné svrbenie, ktorého sa potrebuje zbaviť. V tejto zóne smrti ale treba povedať, že sa nedá veľmi moc čo robiť s nejakým raciom, logikou, rozumnými argumentami, pretože toto je okamih, kedy sme naozaj zaplavení emóciami a žiadna argumentácia tu jednoducho neprichádza do úvahy.  

 

Vyšumieť do stratena

         Nechať to prebehnúť, nechať to vyšumieť ako keď otvoríte šampanské, nechať to toho druhého nech sa vyzúri. Ale bez Vás! Aby naozaj nedošlo k tomu, že vám tá druhá strana nejakým spôsobom ublíži. Je to kritická situácia, ako keď sa rúbe strom a lietajú triesky, no tak sa môže ujsť aj Vám. A možno to tak tá druhá strana ani nemusí myslieť, ale keď si zoberiete, že naozaj v tom okamihu nemáme tú sebakontrolu úplne na takej úrovni akoby sme chceli, tak naozaj to môže byť veľmi nebezpečné. Každá emócia raz skončí, nech je akokoľvek silná, takže aj  strana, ktorá je vytočená do biela, keď jej necháme čas, tak opäť sa môžeme vrátiť k jednaciemu stolu a môžeme sa zamyslieť nad tým, čo budeme ďalej robiť. A to je výstup zo zóny smrti. Ak by to boli  dvaja boxeri v ringu tak poviem, každý do svojho rohu a počkajte. Počkajte kým trošku vychladnete, a potom sa k sebe vrátime. Pokiaľ máte  zostatok sebauvedomenia a sebareflexie, tak môžete povedať, dobre, v tomto okamihu sa nedá pokračovať, ja to prerušujem alebo odchádzam a vrátime sa k tomu. Jednoducho, odchádzate z tej zóny smrti a je tam nejaký follow up, nejaké vystúpenie, kedy skutočne sa akoby opätovne dostávate do tej fázy jedna, a to je vlastne ukončenie konfliktu. To ukončenie konfliktu naozaj môže byť že to jednoducho  vyšumelo do vzduchu a už sa k tomu nevraciate alebo sa možno obidvaja trošku za to hanbíte a necháte to tak. Potom je otázka, či sa s tým treba ďalej nejak vysporiadať, či to treba nejak riešiť, tematizovať to. Je tam veľa faktorov, ktoré do toho vstupujú, či je to situácia, ktorá sa opakuje, či je to niečo, čo chceme s tým mojím kolegom alebo partnerom prebrať tak, aby sme sa tomu vyhli v budúcnosti a pod.     

   

Ukončenie konfliktu  

         Ale tá štvrtá fáza, to ukončenie konfliktu, tým sa vlastne ten kruh uzatvára a máme možnosť vrátiť sa k tej fáze č. 1, kde k slovu prichádzajú argumenty, logika a racio. Už to nebude úplne také jednoduché, pretože v nás zostáva taká emočná pachuť toho nepríjemného. Toho konfliktu, kde sme povedali veci, ktoré sme nechceli povedať.  

 

Sekundárna línia konfliktu

A to je potom taká tá sekundárna línia, kedy, ako som povedal, je dobré zvážiť, či to budeme riešiť, či sa k tomu vrátime, či budeme riešiť teraz, nie tú faktickú stránku toho konfliktu, inak a toto je možno dôležité ešte spomenúť, že ak ste v konflikte, tak sa vždy snažte identifikovať, zväčša konflikt má racionálnu zložku a emočnú zložku. To čo nám sťažuje ten konflikt, čo nám ho robí nepríjemným, je práve emočná zložka. Skúste sa od toho odpútať a identifikujte, o čom vlastne  konflikt je, kde je stret, kde je nezhoda, a toho sa držte. Akonáhle sa toho pustíte,tak Vás tie emócie môžu stiahnuť. Fakty, logika, racionálne jadro, je vaše záchranné koleso. Takže to ukončenie konfliktu, je vlastne v tej prvej fáze, alebo v tej jednej úrovni, o tom, že sa vraciate k tomu racionálnemu jadru a riešite to, čím ste vlastne začali. A sekundárne riešite vôbec to, že ste na seba kričali a v podstate riešite  potom nejakú partnerskú psychohygienu, alebo vzťahovú psychohygienu, alebo svoju vlastnú psychohygienu, že nastalo niečo, čo bolo nepríjemné a treba to nejakým spôsobom ošetriť. Konflikt, tak ako bitka v krčme, zanecháva rany, a keď sú tie rany veľmi hlboké, tak je dobre, pokiaľ sa k tým ranám v nejakom chránenom prostredí, alebo v takej tej bezpečnej situácii vrátite, a ošetríte si ich u seba alebo aj u toho druhého.