Na nasledujúcich riadkoch uvádzam jednu z možných postupností dobrého motivačného rozhovoru. V tomto ponímaní chápem dobrý motivačný rozhovor ako taký, na konci ktorého odchádza podriadený namotivovaný, resp. s lepším pocitom ako keď sme sa s ním na začiatku stretli.

1. Miesto a čas-nájdite si vhodné miesto kde nebudete rušení a vyhradťe si na stretnutie toľko času koľko si myslíte, že budete potrebovať (mobil si dám aspoň na ticho, ideálne je ho vypnúť). Prípadne upozorniť na to, že budem telefon dvihať a ospravedlniť sa za to.

2. Privítanie a usadenie a úvodné slovo na otvorenie stretnutia („reči o počasí“)

1. „Vitaj, posaď sa, dáš si/dáte si niečo?

2. „Ako sa vám darí? Čo máte nové? Aký máte deň“

3. Toto dnešené stetnutie bude trvať asi…A mojím cieľom je aby to s čím za mnou prichádzaš bolo zodpovedané, vyriešené. Prípadne aby sme aspoň našli kroky ako sa k riešeniu minimálne priblížiť.

  1. Formulovanie témy, alebo obsahu
    1. Pomáham formulovať, ujasňovať, upresnovať. Pokiaľ je problém veľmi komplexný, rozdelím ho na menšie časti.
    2. Ak má problém veľa častí, umožním zamestnancovi aby si vybral tú časť, ktorú považuje za najdôležitejšiu.
    3. Pýtam sa upresňujúce otázky a snažím sa získať čo najviac informácií. Kladiem predovšetkým otvorené otázky. Podporujem ho v rozprávaní.

  1. Stanovenie cieľa „Kam sa vlastne v tomto stretnutí chceme dostať“
    1. „Čo by si chcel vyriešiť“
    2. „Akú formu pomoci odo mňa očakávaš?
    3. „Čo konkrétne by som dnes na tomto stretnutí ja pre teba mohol urobiť“
    4. „Ako by si si predstavoval moju podporu (pomoc)?
      1. Týmito otázkami sa snažím primäť zamestnanca aby sa pohyboval v konkrétnych oblastiach mnou ako manažerom ovplyvniteľných. Snažím sa ho dostať do oblasti, kde mám priestor pre zasiahnutie (intervenciu). Medzi problematické veci patria systémové záležitosti, na ktoré nemáme dosah.
      2. Ujasním si, či to čo chce riešiť je v mojej komptencii.Ak nie, je vhodné presmerovanie na kompetentného

  1. Tvorba riešenie, spracovanie „sťažnosti“
    1. „Škálovanie“-zistím aká je číselná miera „problematickosti“
    2. Hľadanie výnimiek-hľadám situácie, kedy sa problém nevyskytoval, resp. sa vyskytoval v menšej miere.
      1. Sústredím sa na hľadanie niečo pozitívneho.
    3. Hľadanie zdrojov-hľadám to čo podriadenému v práci pomáha, resp. čo ho drží na tej hladine kde je. Keď je napr. na 4, vďaka čomu tam je? Prečo nie je na 3? Alebo na 0?
      1. Kontrolná otázka „Smerujeme k cieľu, ktorý sme si dali na začiatku sedenia? Pohybujeme sa k nemu (k riešeniu)? Alebo len prešľapujeme na mieste?Ak áno, je na mieste sa opýtať, čo treba urobiť aby sme sa k tomu cieli začali pohybovať.

  1. Overenie realizovateľnosti riešenia
    1. Je to realizovateľné? Dá sa to? Môžeme to urobiť ja alebo môj podriadený? Je to v našej kompetencii?
    2. Ak áno, tvoríme postupnosť konkrétnych krokov, ktoré vedú k zrealizovaniu riešenia.
    3. Formulujeme akčný plán, ktorý obsahuje konkrétne dátumy, kroky a aktivity. Otázky: Kto? Kedy? Ako? S kým?

  1. Záverečné vyhodnotenie sedenia.
    1. Dostali sme sa tam kam sme sa chceli dostať? Ako si to dnes vnímal? Malo to pre teba význam? Bolo to zmysluplné? Do akej miery? ČO z toho čo sme robili, hovorili, ti pomohlo najviac?