Hlavným nástrojom v koučingu sú slová. Je to médium, ktoré nám sprostredkúva informácie, skúsenosti, poznatky. Je to most, ktorým sa môžeme dostať k pochopeniu toho, čo sa deje s koučovaným.Slová sú tehlami, z ktorých kouč a koučovaný spoločne stavajú dom, ktorý môže poskytnúť útočisko a bezpečie.
Slová skrývajú v sebe obrovskú moc. Moc, ktorú si v dnešnej dobe už neuvedomujeme, resp.s ňou nemáme kontakt. Ak sa však opýtate, či slová skutočne majú moc, hociktorého dieťaťa, ktoré pozeralo Harryho Potera alebo starších čo poznajú Dívku na koštěti, jednoznačne vám povie, že slová majú obrovskú moc, ibaže sa musia vedieť náležite používať.
Možno poznáte rozprávku o Martinkovi Klingáčikovi. Chudobné dievča sa chce naučiť tkať zlaté priadze. Nevie to, ale škriatok ju to naučí. Samozrejme to nie je zadarmo. O rok si pre ňu príde a bude sa jej pýtať na svoje meno. Pokiaľ ho bude vedieť, nechá ju na pokoji. Ak ho však vedieť nebude, bude sa musieť za škriatka vydať a žiť s ním.
Ak neuhádneš moje meno vezmem ťa, ak uhádneše ho, nechcem ťa.
Dievčine sa ale meno podarí zistiť a tak sa oslobodí z moci zlého škriatka.
Táto rozprávka sa mi páči minimálne z dvoch dôvodov. Jednak sa volám Martin, a tak sa mi občas ušlo pomenovanie, ktoré nemám napísané v rodnom liste (nikdy som to však nebral ako urážku, nakoniec mať takú moc ako mal škriatok nemuselo byť na zahodenie). Druhak mi táto rozprávka pomáha geniálne ilustrovať jeden z kľúčových mechanizmov, ktoré musia byť prítomné, aby mohla u klienta v koučingu nastať zmena. Princíp, ktorý sa nachádza napríklad v satiterapii alebo v abhidhamme ( čo je filozoficko psychologická časť Buddhovho učenia). Prinícp, ktorý zjednodušene môžeme nazvať “slovo-skutočnosť”.
Čo sa vlastne v rozprávke udialo? Čo bol ten kľúčový okamih? Kedy škriatok prestal mať nad dievčinou moc? Presne v okamihu, keď dokázala škriatka jasne označiť pravým menom. Určitú skutočnosť/ fenomén pomenovala. Dala škriatkovy meno. Označila ho slovom. Dalo by sa povedať, že v okamihu ako sa skutočnosť stretla s tým správnym slovom, prestala mať skutočnosť vyplyv na našu dievčinu. Žiadne bombastické triky, len pomenovanie pomohlo škriatka zvládnuť.
V psychoterapii sa často stretávme s tým, že ľudia vysvetľujú svoje jednanie tým, že sa odvolávajú na perzonifkované komplexy, ktoré na sebe berú podobu raz démona/škriatka (ktorý núti k tomu opiť sa do nemoty, ktorý núti zošlapnúť pedál plynu až na podlahu, ktorý núti byť neverný partnerovi), vo vyjadreniach ľudí sa to potom obajvuje ako ospravedlnenie: “ to som ani nebol ja, ja neviem čo to do mňa vošlo”, a inokdy zase anjela, ktorý nás motivuje k ušľachtilému jednaniu. Podstatné však je, že človek získava kontrolu nad svojimi démonmi len vtedy, keď ich dokáža jasne pomenovať. Inými slovami označiť skutočnosť slovom.
V koučingovom vzťahu je pre progres klienta práve tento proces kľúčový. Pokiaľ je klient schopný označiť svojich “démonov” či “anjelov”, získava nad nimi kontrolu. A to je to, o čo v koučingu (okrem iného) ide. Koučovou úlohou je potom vytvárať také podmienky (ako hovoril môj učiteľ psychotrapie ”rafičiť podmienky”) tak, aby mohlo dojsť k vhľadu, pochopeniu a nájdeniu toho pravého slova. Vtedy sa slovo stáva magickým zaklínadlom, ku ktorému by klient sám, bez kouča, nikdy nedospel.
photo credit: Desirée Delgado
