Prednedávnom som mal možnosť v krátkom časovom odstupe koučovať dvoch klientov, ktorí mali v podstate veľmi podobné očakávania. Chceli vo veľmi krátkom čase ( jeden deň) dosiahnuť badateľné výsledky. Očakávanie pre túto dobu veľmi typické, časté a žiaľ, často krát nesplniteľné. Mnoho vecí sa v krátkom čase stihnúť dá. Napríklad zabehnúť stovku pod 10 sekúnd. Prečítať knihu vďaka rýchlo čítaniu niekoľkokrát rýchlejšie ako je bežné. Ale na druhej strane sa niektoré veci urýchliť nedajú, nech by ste sa o ne snažili akokoľvek. A to je dobre. Učí to trpezlivosti a vytrvalosti.
Ak hovorím o rozvoji osobnosti, učení sa, zdokonaľovaní sa, tiež sa stretávam s tým, že urýchľovanie sa nie vždy dá dosiahnuť a podarí sa. V klasickom školení, tréningu alebo seminároch, ktoré si zadávatelia objednávajú, je badať tendencia natlačiť do malého priestoru napr. dvojdňového školenia niečo, čo by sa normálne človek učil na vysokej škole aj tri semestre. Dôvod je pochopiteľný, dostať, za „málo peňazí veľa muziky“. Táto filozofia je z hľadiska šéfa firmy, toho kto drží kasu ,pochopiteľná, na druhú stranu sa tento prístup návratnosti prostriedkov vložených do školení, nedá bez úprav aplikovať na vzdelávanie alebo osobný rast (aspoň nie bez úprav). Skrátka, za jeden deň sa dá stihnúť toľko, čo za jeden deň, nedá sa za jeden deň stihnúť toľko, čo za dva alebo tri dni. Tak to proste je.
Táto úvaha mi bežala hlavou, keď som so svojimi klientmi diskutoval o tom, na čom by chceli pracovať, čomu by sa chceli venovať a aké výsledky by chceli mať na konci tohoto procesu. Pre šťastie moje aj ich, si obaja uvedomovali vyššie spomenuté, že nie je možné obsah dvojdňového kurzu natlačiť do jedného dňa.
Výhoda jednodňového koučingu je v tom, že to čo klient chce riešiť sa týka len jeho a nie je nutné pracovať aj so zvyškom skupiny, čomu by sa nedalo vyhnúť, keby som pracoval s celou skupinou na kurze alebo tréningu. Navyše, ak je predmetom koučingu niečo z oblasti manažérskych zručností, nie je nutné venovať sa úplne všetkému, ale dá sa hneď pracovať na niečom ,čo je vyložene dôležité len pre tohoto konkrétneho človeka. To celý proces robí výrazne efektívnym. Vďaka tomuto sa dosahujú vynikajúce výsledky vo veľmi krátkom čase. A to je predsa to čo zadávateľ koučingu alebo školenia vlastne chce. Dosiahnuť badateľné výsledky vo veľmi krátkom čase.
Jednodňový koučig je hodne vzťahovou záležitosťou. Nie žeby koučing trvajúci jednu alebo dve hodiny nebol. Ale predsa len. Pokiaľ s niekým strávite 8 a viac hodín, vybudujete si voči nemu iný vzťah, ako keď sa s ním vidíte len tú hodinku. V takomto dlhšie trvajúcom procese sa nedá všetko čo sa deje, zasadiť do koučingovej štruktúry alebo vzorca. Objavujú sa okamihy, ktoré by sme možno z didaktického hľadiska nenazvali koučingovými, ale pre celkový výsledok majú veľkú dôležitosť. V koučingovom sedení dochádza k okamžikom, kedy si klient uvedomí nejakú pravdu, skutočnosť, kedy mu v hlave akoby „docvaknú“ súvislosti a vtedy sa objaví vhľad. To malé svetielko, ktoré je nasledované tým známym „AHA“.
Zaujímavé na tomto „AHA“ je fakt, že sa to nedá urobiť voľou, silou ani žiadným iným úsilím. Je to akoby ste chceli semienko, ktoré zasadíte do zeme ,ťahať kombinačkami aby rýchlejšie rástlo Je jedno koľko úsilia do tohoto ťahania zapojíte, nič tým nedosiahnete. Jediné čo môžete urobiť, je pripraviť si pôdu na to, aby semienko mohlo rásť a potom tomu musíte dať čas. Rovnako, aj keď by ste chceli aby vaši klienti, alebo ľudia ktorých koučujete, dosiahli tento vhľad, je zbytočné, pokiaľ budete veľmi silno „tlačiť na pílu“. Pochopenie, ktoré klienta zmení, ktoré mu ukáže nové veci, nové poznatky, na to všetko môžete pripraviť podmienky, ale nemôžete to nijako urýchliť. Preto aj tzv. hluché miesta, kedy máte pocit, že sa v koučingovom sedení nič nedeje ,majú svoju dôležitosť a nemalo by význam sa snažiť za každú cenu ich odstrániť. Vyváženosť sústredeného koučovania a uvoľneného spočívania v procese koučingu je tým , čo v sebe skrýva obrovský potenciál. A to aj vtedy, keď to tak zvonka nevyzerá.