Byť najlepší je lepšie ako byť dobrý. Mnoho ľudí sa snaží o dosiahnutie dokonalosti v tom v čom robia. A vynakladajú na to celkom veľa energie. Je to pre nich životná priorita, ktorej podriaďujú svoj život. Niekedy je dosahovanie dokonalosti cestou, ktorá tak povediac vedie cez mŕtvoly. A aj keď asi väčšina z nás bude súhlasiť s tým, že je dobré snažiť sa o to byť neustále lepší, tiež si budeme vedomí toho, že existujú nejaké hranice a tie by sa nemali prekračovať. Jeden z mojich obľúbených autorov Guy Kawasaki hovorí „Dont worry be crappy“. Veľmi sa mi to páči, pretože to vyjdruje filozofiu nedokonalosti. Inými slovami, niekedy je lepšie byť dobrý. Nie je nutné byť perfektný. I keď s tým by zase nesúhlasil Jim Coliins, autor knihy Good to Great. Dobré je prekážkou vynikajúceho. Nuž, nemyslím si, že je to vždy pravda.
Snaha o dokonalosť nám môže niekedy tak zaslepiť oči, že si nevšimneme o čo prichádzame počas dosahovanie našej dokonalosti. Dokonalosť nemusí plniť svoj účel vtedy, keď sa snažíte prezentovať pred publikom. Ľudia sú omylní. Väťčšinou sme si toho faktu vedomí a nie sme moc radi keď nám túto skutočnosť niekto pripomína. Občas, keď sa pozeráme na skvelých prezentátorov, tak máme pocit, že tak ďaleko ako oni sa nikdy nedostaneme. Sú cieľom, ktorý je tak ďaleko,že ani nemá význam sa oň usilovať. Je to niečo ako paradox,to čo vidíme ako možný cieľ, je pred nami tak ďaleko,že sa oň ani nezačneme snažiť. Avšak v okamihu, keď sa takýto rečník pomýli, urobí nejaký brebt, zabudne text,vypadnúmu fixky sa stáva ľudskejším. Vieme si k nemu omnoho ľahšie nájsť cestu. Zdá sa nám prirodzenejší, skôr sme náchylní počúvať jeho slová a nechať sa ním motivovať. Skrátka, chyba je tým čo nám takéhoto rečníka približuje. Ak teda urobím v prezentácii nejakú chybu,pomýlime sa, stratíme niť, nemusíme sa báť. Jednak odhalíme trochu našej nedokonalosti a tým sa trošku viac priblížime k nášmu publiku.
Na jednu vec však netreba zabudnúť. Nedokonalosť sa stáva cnosťou vtedy, pokiaľ máme odvahu na to, aby sme našu nedokonalosť priznali. Tým sa stávame autentickými. A autentickosť nám zase pomáha k tomu aby sme boli uveriteľní a dôveryhodní.
A čo vy? Aké máte skúsenosti z nedokonalosťou?
A ak chcete znížiť počet svojich preklepov v prezentácii,skúste navštíviť otvorenú lektorskú skupinu Creativity pool.
Zdravim,
velmi sa mi pacil tento clanok. Ako sa rozpravam s ludmi, ako aj pozorujem sam seba tak badam, ze tuzba po dokonalosti je niekedy prekazkou. Hlavne pre prezentatorov. Prezentacia a publikum je nieco, co nemozeme mat nikdy uplne pod kontrolou a to nam niekedy nedovoli byt uvolneni a podobne. Preto odporucam ziskat trochu nadhlad nad prezentovanim a snazit si uzit viacej proces prezentacie, ako sustredit sa na ciel prezentacie.
To sa tesim ze sa vam to pacilo,mam radost,ked moje clanky pre ludi nieco znamenaju, inspiruju ich, alebo ich prinutia sa trochu nad sebou, svojou pracou,zamysliet. Cim viac prezentujem, tak tym viac si uvedomujem ze dobra prezentacia je tak trochu umenie a umenie nie je len o technike, ale predovsetkym o uvolnenom pristupe a nadhlade k tomu co robim. A velmi suhlasim s tym aby si clovek proces prezentacie uzival, ved nie je praca ako praca, a praca prezentatora je v tomto skutocne velmi specificka.