Technika, ktorá nám pomáha v našej práci je úžasná. Ja sám som fanúšikom všetkého moderného a najradšej by som mal na stole všetky hračičky, ktoré sa v technologickom svete objavia. Cieľom technológií je predovšetkým nám uľahčovať prácu, robiť ju kvalitnejšou a zaujímavejšou. Avšak niekedy sa stane, že sme tak unesení formou, ktorú nám technológia ponúka, že celkom zabudneme na obsah, ktorý je podstatne dôležitejší.
Dnes budem hovoriť o dvoch spôsoboch príprave prezentácie. Jeden by som nazval digitálny a druhý analógový. Čo sa za nimi skrýva?
Predstavte, že sa idete pripraviť na prezentáciu, napr. tú ktorá vás čaká v skupine Creativity pool. Sadnete si za počítač, otvoríte Powerpoint, nahodíte layout a začnete nahadzovať odrážky a text. Ak ste postupovali takto, tak ste postupovali úplne štandardne ako tisícky iných ľudí, ktorí sa pripravujú na nejakú formu prezentácie. Ale aj keď si myslíte, že PP (power point) vám prácu uľahčuje, tak opak je pravdou. Prečo?
- Vstupujete do už dopredu naformátovaného prostredia. Ak máte určené mantinely layoutom, farbami, fontom, bude veľmi ťažké sa od nich oslobodiť. Je to skrátka niečo, čo máte pred očami a skúste na to nemyslieť? Je to ako s tým ružovým slonom v miestnosti. Ak ho už raz vidíte, je veľmi ťažké dostať ho z hlavy.
- PP vám umožňuje predovšetkým lineárny spôsob uvažovania. Slide za slidom. Jedno za druhým. Je veľmi prácne robiť odbočky, kresliť bubliny,robiť si poznámky pod čiarou.
- Je veľmi rýchly a tým vám znemožňuje všímať si detaily, ktoré sú dôležité. Je to akoby ste mali Porsche. Síce aj na takom aute si môžete vychutnávať jazdu po krajne a vychtnávať si okolie. Ale skutočne to budete aj robiť? Alebo skôr dupnete na pedál a budete sa tešiť ako vám to ide? Ľahkosť s akou do PP nahadzujem informácie nás oberá o možnosť sa nad dátami a ich podaním zamyslieť. Nehľadiac na to, že PP sa robí často ráno o 8:00,lebo už o 9:00 ju máme predniesť na meetingu.
- Prehnané používanie PP nás otupuje vo vlastnej rétorike. Takmer všetci skvelí prezentátori zhodne tvrdia, že PP by mal byť len doplnkom prednášajúceho, mala by podporiť jeho slová. Ale niekedy akoby necháme na PP všetku prácu a povieme si: „však oni si to prečítajú“. Áno, oni si to prečítajú, ale načo potom ste tam vy? Asi sa vám tiež stalo, že vypadla technika, že sa niečo pokazilo a prezentujúci bol celkom stratený, pretože všetka jeho dôvera bola uložená v PP prezentácii. Nedovoľte aby ste sa takto stali závislými na PP. A ešte jedna vec, možno je to smiešne, ale Murphyho zákony fungujú. Ak vás čaká PP prezentácia s obchodným partnerom, verte, že ak sa môže niečo pokaziť, tak sa to pokazí.Videl som ľudí, ktorý s tým počítali a zvládli prezentáciu úplne dokonale s fixkami a flipchartom a svojím verbálnym prejavom. A to bolo to, čím bodovali. Ak rátate s tým , že zaujmete bombastickou grafikou a super zvukmi a vypadne prúd, práve ste stratili svoj jediný konkurenčný náskok.
A aké sú na druhú stranu výhody analógovej prezentácie, teda prezentácie na papiery? Tu môžeme hovoriť o príprave a o samotnej prezentácii. Najprv teda príprava:
- Keď máte pred sebou čistý papier a ceruzku,alebo white board, máte k dispozícii neobmedzený počet farieb, fontov, formátov,obrázkov. Nič vás neobmedzuje.Iba ak vy sami.Pri návrhu prezentácie len generujete nápady, neuvažujte ešte nad tým ako ich budete realizovať. Pred nedávnom som si robil prípravu prezentácie presne takýmto spôsobom. Ako som začal vidíte na obrázku. Dôležité bolo uvedomiť si predovšetkým, ktoré sú hlavné myšlienky, ktoré chcem prezentovať. Je jedno aká dlhá je vaša prezentácia, nemali by v nej byť 3-5 hlavné myšlienky.Niektorí tvrdia, že dokonca 1 je celkom dostačujúca. V štádiu prípravy skutočne nejde o to ako viete kresliť. Aj tak to nebude nikto vidieť. Ide o to aby ste to mali pred sebou na papieri alebo tabuli.
- Ďalším krokom analógovej prípravy je dávať hlavné myšlienky do obrazov a tu by som povedal, že prichádza tá hlavná kreatívna časť. Ako formát do ktorého som kreslil som zvolil A4, ktorú som predelil do niekoľkých políčok, hovorí sa tomu aj story board ( sú dokonca na to zošity, kde to máte už predkreslené) a tie som začal zapĺňať obsahom, ktorý som si vložil do hlavných myšlienok. Mohol som byť ešte viac grafickejší a využívať viac obrázkov ako textu a slov. Dôležité je nahadzovať idey tak ako vám prichádzajú do mysle. Triedením sa budete zapodievať neskôr. Pokojne škrtajte, prekreslujte,čmárajte. Hrajte sa s tým.
- Je zaujímavé, že už pri tomto proces kreatívneho stvárňovania vás budú napadať veci, ktoré by vás zaručene nenapadli keby ste sedeli za PC a pozerali do PP. Používajte farebné ceruzky, rozličné grafické útvary. Formát story boardu samozrejme nie je jediným. Rovnako dobre môžu poslúžiť post it papieriky, ktoré lepíte na stenu. Alebo ak máte doma nejakú sklenenú stenu, dajú sa kúpiť špeciálne fixky a môže kresliť aj tam. Post it na stene vám zase dávajú vynikajúcu možnosť ako meniť poradie slidov, ich usporiadenie. Môžete si vyskúšať či vaša preuzentácia bude dávať zmysel aj bez niektorých slidov. Možno zistíte, že preto aby ste odovzdali základné myšlienky vám celkom stačia 4-6 slidov. A ak máte za sebou kreatívnu fázu,viete čo chcete povedať, viete ako to chcete povedať,viete akú formu k tomu použijete, tak sa môžete pustiť do PP bez obavy, že by vás obral o kreatívne myslenie. Fáza nahadzovania do PP už je teda skôr o technickom zvládnutí softwaru, o tom kde nájsť vhodné obrázky, aké farby použiť a pod. Ale pokiaľ máte za sebou kvalitnú prípravu, tak sa vám bude pracovať omnoho rýchlejšie, nakoľko budete vediť čo chcete povedať.
Napíšte mi vaše názory a skúsenosti s tým ako sa pripravujete na prezentácie? Aké postupy využívate?
Svoje skúsenosti môžete tiež konzultovať s kolegami na stretnutí otvorenej lektorskej skupiny Creativity pool.
Poslednu prezentaciu som robil pred niekolkymi rokmi a bol to ukazkovy priklad toho, ako sa to nema robit. Hranicilo to s vnutornym kolapsom. Teraz si jednu pripravujem a isiel som na to na zaklade Martinovych napadov analogovo. Skoncil som asi s 50 post it papierikmi. Snazil som sa mysliet out-of-the-box. Tiez som si spravil storyboard, kde sa zacalo tvrdo selektovat a zvazovat poradie myslienok. Vcera som si zobral handsfree a diktafon a v parku som si nahraval jednu cast prezentacie za druhou. Vypocul a nahral znova a znova, vzdy prirodzene trocha inak. Bol som prekvapeny kolko novych veci ma pri tom napadlo. Niekolko veci dobre vyzerajucich na papieri sa zacalo javit nie celkom dobre. Urcite sa chcem vidiet aj na kamere. Brat prezentacie z analogoveho konca ma myslim jednu uzasnu vyhodu. Ak vsetko dobre dopadne, budem vediet kedykolvek a kdekolvek pouzit ci uz celu alebo vyseky prezentacie. A budem na to potrebovat iba zdroje, ktore mam k dispozicii stale. Teda sameho seba.
Uz len byt schopny postavit sa pred ludi a byt v pohode. 🙂 Ako na to?
Ona „analogová“ cesta je hlediska fungování kreativního procesu a využití veškerého kreativního potenciálu určitě vhodnější. PowerPoint je dobrý sluha, ale zlý pán.
Zažil jsem to teď na vlastní kůži při přípravě skript na plánované školení. Je tak jednoduché zapnout PowerPoint, vložit pár obrázků a nějaký text a ejhle, jak efektivně to vypadá! Jak přibývala stránka za stránkou, pomalu jsem se v tom začal ztrácet. Nakonec jsem si zpola hotové skripta musel vytisknout a teď pokračuji dál s papírovou formou…
BTW: V první fázi tvorby prezentace (vlastně čehokoli) se mi nejvíce osvědčily myšlenkové mapy. Ale ten storyboard je dobrý nápad, určitě ho vyzkouším.
Mind map je určite skvelý nápad ako pracovať s myšlienkami. A tiež je to analógový spôsob ako sa pripraviť pred tým než sa pustím do PP. V tom ako to rýchlo a ľahko s PP ide je skryté riziko.Rýchlo a ľahko automaticky neznamená, aj dobre a kvalitne. Ale priznajme si, občas sme aj my len ľudia (kto by to bolo povedal:) a hráme na istotu. „Bude to nudné, ale bude to stačiť“, tak si niekedy hovoríme. Ono to chce niekedy naozaj odvahu. Veď budete si skúšať novú prezentáciu zrovna teraz keď budete na konferencii? Alebo vsadíte na istotu? V poslednej dobe si uvedomujem, že mám viac odvahu riskovať a dovolím si pri prezentácii veci,ktoré by som si nikdy pred tým nedovolil, či už vo verbálnom prejave,alebo pri grafickom navrhovaní.