Urobiť dobrú prezentáciu je tak trochu umenie. Na prezentáciu sa môžete pozrieť ako na rutinnú prácu, ktorú by sme mohli prirovnať k maľovaniu izby. Alebo sa na prezentáciu môžeme pozrieť ako na originálne dielo, ktoré dokáže inšpirovať, nadchnúť a oslniť. Avšak kým prezentácia splní vyššie spomenuté cieľe, je potrebné sa k nej postaviť ako k umeleckému dielu. Aj ten najväčší umelec zo skvelým talentom musel prejsť základmi, kde sa učil ako sa miešajú farby, ako spracovať perspektívu a mnohé iné praktické aspekty vytvárania umeleckého diela. Ale poznanie všetkých zložiek, ktoré vedú k namaľovaniu obrazu ešte umelca nerobí. Chýbajú nám dve veci. Cvik a inšpirácia.
Je zopár vyvolených, ktorí cvičiť nepotrebujú. Ak sa odkloníme od metafory umelca a jeho práce a prikloníme sa k prezentátorovi alebo rečníkovi, tak môžeme povedať, že je zopár rečníkov,ktoré sú tak excelentní v tom čo robia, že nepotrebujú cvičiť. Väčšina z nás, pokiaľ chceme byť skutočne dobrí v tom čo robíme, potrebujem cvičiť. Niekto viac,niekto menej, ale istá dávka námahy, ktorú vkladáme do aktivití v ktorých chceme byť dobrí, je tu nevyhnutná. A rovnako je to aj s tréningom prezentačných zručností.
Pravidelne sa stretávam s ľudmi na kurzoch, ktorých úlohou je naučiť poslucháčov základné prvky a zložky, ktoré vytvárajú dobrú prezentáciu. Ale mnohí z mojich študentov prezentačných zručností si neuvedomujú, že to, čo sa naučia na kurze je len časť z toho, čo potrebujú k tomu aby naozaj boli dobrí v prezentovaní. Nech už to prezentovanie pre nich znamená čokoľvek. A to čo sa deje po kurze je často krát dôležitejšie ako to, čo sa deje na kurze a netreba si myslieť, že následné zdokonaľovanie sa v prezentovaní je prechádzka ružovou záhradou.
Samotný kurz je pre mnohých záťažou, už len tým, že sa napríklad vidia na kamere a sú teda nemilosrdne konfrontovaný s realitou ich vlastného vystupovania. S obľubou vravím, že pre rečníka nie je lepšieho učiteľa ako je kamera. Každý rečník by mal považovať kameru za svojho najlepšieho kamaráta, pretože len tento kamarát dokáže objektívne poukázať na chyby, nedostatky, ale aj pozitívne stránky prezentácie. A len z objektívnej spätnej väzby sa rečník dokáže kvalitne učiť. Kamera by mala byť jednou z prvých investícií, ktoré si budúci rečník zadováži. Tak ako je pre lekára jeho primárnym nástrojom fonendoskop, tak pre rečníka by takým nástrojom mala byť kamera.
Kurz je začiatkom, ale skutočná práca sa začne diať po tom, ako sa rečník ocitne vo svojom domovskom prostredí a má začať svoje poznatky uplatňovať. Aké kroky a aktivity povedú k dokonalosti? Ako sa z priemerného rečníka stane skvelý?
1. K tomu, čo ste sa naučili na kurze sa pravidelne vracajte. Čítajte si poznámky, ktoré ste si napísali, tým si pripomeniete, čo sa za nimi skrýva a tak si v mysli aktualizujete ich obsah. Už len samotné pripomenutie si nejakej informácie spôsobí, že na ňu budete myslieť a zvyšujte pravdepodobnosť, že sa ňou aj budete riadiť. Ak máte napríklad vo vlastných poznámkych zmienku o očnom kontakte a viete, že je to váš nedostatok, tým, že sa na to pozriete si to pripomeniete. 2. Nacvičujte pred kamerou. Ako som písal, kamera by sa mala stať vaším priateľom. Tým, že sa budete často pozerať na vlastné nahrávky, zbavíte sa nepríjemného pocitu, že sa vidíte na obrazovke. Vo vlastných nahrávkach si skúšajte používanie rozličných rečníckych figúr, obratov, prezentačných prvkov. Len prvky, ktoré vám prejdú do krvi budete vediet potom počas prezentácie použiť prirodzene a ľahko. Kedže tieto nahrávky nebud nikto vidieť, nebojte sa kôli tréningu urobiť tak trochu šaša. Pokiaľ sa budete brať veľmi vážne, nikam sa nedostanete. Každá prezentácia je tak trochu one man show. A to je potrebné brať do úvahy, keď budete pracovať na vlastných nahrávkach. 3. Nájdite si kouča alebo mentora, ktorý vám bude schopný pomôcť s analýzou nahrávok. Objektívny pohľad zvonka je veľmi cenný. Aj keď si myslíte, že ste na seba prísny a objektívny, môže vám niečo uniknúť. Sami máme tendenciu sa skôr vidieť ako lepší, než objektívne sme a tejto odchýlke v hodnotení sa môžeme vyhnúť len vtedy, keď nájdeme niekoho kto má objektívny odstup od toho, čo robíme. 4. Sledujte dobrých prezentujúcich. Učte sa z chýb druhých. V TV ale aj na internete môžete pri troche úsilia nájsť množstvo záznamov rozličných prezentácií, ktoré vám dokážu odpovedať na otázku,čo robí dobrú prezentáciu dobrou. Pre inšpiráci môžete zájsť aj na môj vlastný you tube video kanál , kde nájdte mnoho prezentácií, ktoré môžu poslúžiť ako váš učebný materiál. 5. Študujte. Aj keď to znie strašne otrepane, je to prvok, ktorý mnohí prezentujúci zanedbávajú. Umenie rétoriky nie je možné zvládnuť počas jedného víkendu. Je však možné na ňom neustále pracovať, zdokonalovať sa, rozširovať svoje vedomosti a zručnosti. Existuje veľké množstvo rečníckych figúr, ktoré pokiaľ ich správne použijete, tak vašej prezentácii dajú tú správnu šťavu, vďaka ktorej vaši poslucháči budú vaše prezentácie milovať. Ale aby ste ich vedeli primerane použiť, musíte o nich minimálne vedieť. A to sa nedá dosiahnuť nijako inak len štúdiom.
Dosiahnuť dokonalosť v čomkoľvek nikdy nebola a nebude ľahká záležitosť. Ale ako povedal klasik: „dokonalosť nie je maličkosť,ale dosahuje sa práve maličkosťami“. A ak budete aspoň trochu pracovať na 5 maličkostich, ktoré som tu vymenoval,tak váš úspech v prezentácii sa určite dostaví.
A aké máte vy kroky, ktoré vám umožňujú dosiahnuť kvalitnú prezentáciu a posúvajú vás ako prezentátora ďalej? Podeľte sa s nimi v komentároch.
