Niekedy je veľmi ťažké pre manažéra byť pozitívne naladený a viesť motivačný rozhor. Zvlášť vtedy keď sa výsledky nedostavujú a my pomaly začíname strácať trpezlivosť. Je to tak trochu paradox, zrovna vtedy keď by sme potrebovali byť naozaj pozitívny sa v nás často ozývajú veľmi negatívne pocity. A preto je tak ťažké viesť dobrý motivačný rozhovor. Viesť ho tak, aby sme my ako manažéri nestratili tvár a aby sme ani v tom druhom nevzbudili pocity nedostatočnosti a nedokonalosti. Tento rozhovor ukazuje situáciu v ktorej by sa nerád ocitol asi každý podriadený a myslím, že ani samotný manažér sa v nej necíti zrovna najlepšie. Možno si myslí, že jeho prístup mu prinesie výsledky. Nuž áno, nejaké výsledky prinesie, ale budú tieto výsledky dlhodobé? Bude tento podriadený chápať svojho šéfa ako podporu a oporu? Bude sa s ním rád stretávať? Bude ho informovať o svojich nápadoch? Vytvorí si k nemu blízky a dôveryhodný vzťah? Bolo by asi nerozumné niečo také očakávať ako výsledok takéhoto rozhovoru, zvlášť pokiaľ je takýto prístup pre tohoto manažéra typický a zvykne sa opakovať. Napadá vás niečo čo by tento manažér mohol zmeniť? Jedna či dve veci by snáď na začiatok stačili.