Keď tak nad tým uvažujem, dôvera je určitou charakteristikou každého vzťahu. Iste, je tu ešte sebadôvera v zmysle vedomia si vlastnej hodnoty ako keď idem napr. na nejaké jednania a snažím sa byť sebavedomý, ale to je niečo iné. Kedy vlastne, komu a prečo dôverujem? A kedy som a stávam sa pre druhých dôveryhodným?
Predovštkým je to súlad medzi činmy a slovami. Akási základná konzistentnosť mojej osoby. Čo vravím, to aj konám. Čím sa stávam pre svojich priateľov dôveryhodným? Opäť to bude súlad medzi činmy a slovami. Taktiež sa tam určite objaví ochota byť nápomocný vo chvíľach kedy je to potrebné. Ak mám byť dôveryhodným, nesmiem sa v kritických chvíľach odvrátiť od tých, ktorí ma potrebujú. Ak sa ešte zamyslíte nad tým, vďaka čomu vás vaše okolie považuje za dôveryhodných, potom prídete možno na ďalšie zaujímavé skutočnosti. A budete vedieť pomenovať to čo je potrebné aby sa stalo v koučingovom vzťahu, aby ste sa stali dôveryhodným koučom.
Je tu ešte jedna vec. Dôvera medzi klientom a koučom môže byť a častokrát aj je o určitej chémii, ktorá vo vzťahu panuje. To sa ťažko prekonáva, pokiaľ táto „chémia“ nefunguje. Môžete byť neviem ako dôveryhodná osoba, ale pokiaľ má klient z vašej prítomnosti nedobrý pocit, nikdy z toho nebude dôveryhodný vzťah. Je dobré s tým počítať a nebrať to osobne. Takejto situácii sa môžete vyhnúť tak, že koučingový vzťah budete začínať vždy bezplatným sedením, ktoré vám pomôže si tieto veci medzi sebou vyjasniť. Ak si jednoducho na začiatku „sadnete“ urobili ste veľmi dôležitý krok smerom k nastoleniu dôvery. A ak nie? Nuž vtedy je dobré klientovi doporučiť niekoho iného.