Tento víkend som bol pozvaný do Čiech aby som sa podieľal ako skúšajúci člen komisie a prednášajúci na záverečných skúškach satiterapeutickej výcvikovej komunity. Pre mnohých bude asi satiterapia neznámym pojmom, preto pokiaľ máte záujem môžete si o nej viac prečítať na týchto stránkach. V stručnosti sa však jedná o integratívny psychoterapeutický smer, ktorého účelom je rozvíjať pacientovu všímavosť natoľko aby sa mu podarilo urobiť vhľad do patologických alebo nepríjemných štruktúr v jeho živote. Tento vhľad má sanačný účinok na pacientovu psychiku a jeho ďalší život. Viac o všímavosti taktiež nájdete na stránkach satiterapie ( link vyššie, prípadne na tomto blogu, ale taktiež tu.
Predtým než sa dostanem k jadru veci, dovoľte mi malý úvod k téme. C.Rogers, jeden zo zakladateľov humanistického smeru psychológie a tvorca tzv. Person centered aproach-na klienta centrovaného prístupu, objavil, že pokiaľ má na strane pacienta dôjsť k nejakej zmene v jeho osobnosti, teda k odstráneniu alebo prekonaniu toho čo je vnímané ako trápenie, musia byť na strane terapeuta splnené tri podmienky: empatia, akceptácia a kongruencia.
- S empatiou sa asi každý z nás stretol-empatia by sa veľmi stručne dala preložiť a chápať ako schopnosť vcítiť sa do prežívanie druhého človeka.
- Akceptácia je schopnosť terapeuta prímať pacienta takého aký je, zo všetkými jeho nedostatkami a nedokonalosťami bez potreby ho nejakým spôsobom a smerom meniť.
- Kongruencia znamená, že terapeut je čitateľný, otvorený, skrátka nehrá sa na niečo. Nemá masku a to čo cíti vie aj konštruktívnym spôsobom vyjadriť, prípadne si to minimálne uvedomuje a sebareflexii si to vie spracovať.
Rogers pri svojich výskumoch teda prišiel na to, že na strane terapeuta musia byť splnené nasledovné podmienky aby mohlo dôjsť k zmene. Jeho kolega E.Gendlin vo výskumoch pokračoval. Zistil, že určité podmienky musia byť splnené nielen na strane terapeuta ale aj na strane pacienta. Ide o zakotvenie v telesnom prežívaní. Tzn. že pacient, ktorý sa pohybuje len na úrovni slov a o svojom probléme len rozpráva, je akoby odtrhnutý od reality a zmena nemôže nastať. Toto svoje pozorovanie pretvoril do originálnej metódy, ktorú by som nazval nástrojom na rozvoj emočnej inteligencie par excellence-Focusingu (krátka anotácia kurzu Focusingu). Pre ďalšie štúdium tejto témy by som doporučoval knihu Focusing.
Ak teda má dôjsť k zmene, ak sa má niečo zlepšiť u klienta, je potrebné aby na strane terapeuta boli vyššie spomenuté tri podmienky a na strane klienta zakotvenie v telesne prežívanej skutočnosti. Tento princíp sa samozrejme dá aplikovať aj v koučingu a je dosť dobre možné, že z niektorými ste sa stretli. Je jednou zo základných princípov koučingu, že kouč nechce klienta nijako meniť ani naprávať-je akceptujúci. Snaží sa ho pochopiť-je empatický. A je v koučingovom procese voči klientovi autentický, pracuje aj s vlastným prežívaním. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ chcem aby u klienta došlo k nejakej zmene musím vedieť nastaviť podmienky tak (napr. kladením otázok, škálovaním a pod.) aby sa klient dokázal pozrieť na vlastné skúsenosti a zážitky z ktorých môže čerpať.
Satierapia v sebe integruje oba vyššie uvedené prinícpy (podobnosti medzi satiterapiou a koučingom). Jednak zakotvenie v telesne prežívanej skutočnosti aj tri podmienky (empatia, kongruencia, akceptácia) a prikladá ďalší rozmer,ktorý pochádza z abhidhammy. Ak teda pracujem v satiterapii s pacientom, alebo v koučingu s klientom, vždy sa budem pohybovať na tzv. 4 úrovniach prežívania.
- Prežívanie, ktoré sa vzťahuje na situáciu tu a teraz. Tzn. že klient keď napr. hovorí o svojom probléme je na nom vidieť že sa v ňom niečo deje. Začne rýchlejšie dýchať, sčervená, vidím na jeho mimike, že sa niečo deje. Dokonca v niektorých prípadoch môže začať plakať. Je to jeho aktuálny stav. Keď za nami prichádza, môže byť nervózny, nespokojný, netrpezlivý a pod.
- Znovuprežívanie už zažitých udalostí. Klient si na niečo spomína a to mu navodzuje pocity, ktorých si je aktuálne vedomý. Spomenie si na určitú udalosť, ktorú môže komentovať nasledovne „…aj teraz keď o tom hovorím, tak mi z toho naskakuje husia koža….“
- Myslenie, ktoré sa vzťahuje na znovuprežívanie. Je to uvedomenie si toho čo sa vo mne deje. Nielen, že niečo pociťujem, zažívam, ale viem aj čo to znamená.
- Myslenie, ktoré je úplne odtrhnuté od prežívania. Je to niečo podobné, akoby klient rozprával o nejakých abstraktných teóriách, konceptoch. Väčšinou sa na tejto úrovni pohybujú intelektuálne zdatný klienti, ktorí nachádzajú istotu v intelektuálnych konštrukciách.
K čomu mi poznanie týchto úrovní môže pomôcť? Ak viem rozoznať na akej úrovni prežívania sa klient nachádza, môžem voliť vhodné nástroje k pokračovaniu a rozvíjaniu koučingového procesu.
Častokrát je práve na začiatku táto diagnostická časť dôležitá, aby som vedel aký nástroj použiť. Niekedy stačia otázky, ktoré skúmajú realitu (koncepcia GROW-druhý krok).Niekedy môžem využiť iné metódy a postupy aby som klienta stiahol z úrovne len premýšľania, na úroveň prežívanie. Tomuto postupu sa v satiterapii hovorí „rafičenie podmienok“. Jedna z techník, ktoré využívajú sťahovanie z úrovne myslenie na úroveň prežívania je napr. aj škálová chôdza, ktorej popis je uvedený na tomto blogu.
Kreativite sa pri „rafičení podmienok“ medze nekladú a je na nás aký postup, akú techniku zvolíme. Je však potrebné dať si pozor aby sme sami nezamotali do slov a koncepcií, ktoré ná môžu odtrhnúť od reality.
