Minulý týždeň sa v termíne 22.-23.10 uskutočnila 3.konferencia o koučovaní s podtitulom: Koučovanie ako súčasť kultúry modernej spoločnosti. Ako moderátor tejto konferencie som mal možnosť prejsť takmer celým programom (okrem niektorých workshopov, ktoré ale prebiehali súčasne) a vidieť a počuť mnoho tém, prednášajúcich aj otázok, ktoré padli z publika. Vyvolalo to vo mne niekoľko postrehov a myšlienok, o ktoré by sa s vami rád podelil.Ďalšou myšlienkou, ktorá sa mi objavila v mysli, bolo povšimnutie, že napriek novosti koučingu má už, aj u nás, pomerne slušné odborné zázemie. Transfer myšlienok zo zahraničia bol vyditeľný aj v tom, že v každom bloku konferencie bol nejaký zahraničný prednášajúci. Samozrejme, že absolútnou jednotkou bol sir John Whitmore, ale o tom by som sa rozpísal radšej v samostatnom príspevku. Pozvať také množsto zahraničných prednášajúcich bol iste skutok, ktorý si zaslúži poďakovanie organizátorom konferencie-predovšektým pani Kláre Giertlovej a pani Zlatici Stubbs.
Vzájomné obohacovanie, zdieľanie skúseností, diskusie v kuloároch, to všetko je niečo, čo síce nie je na oficiálnom programe konferencie, ale je rovnako dôležité, ak aj v určitých momentoch o niečo dôležitejšie ako oficiálny program. Je to zvláštna kombinácia a zvláštny pocit, ktorý som miestami z tejto udalosti mal. Slovensko je malá krajna, koučing sa rozvíja, a tak sa dá povedať, že v koučingu sa každý s každým pozná. A to je celkom dobre, vedieť o sebe, odovzdávať si svoje skúsenosti-to je najlepšou cestou ako zo spoločného poznania vytiahnuť to najlepšie. Snažiť sa spoločne hľadať nové nápady, myšlienky a riešenia a nezastaviť sa. Pozerať sa dopredu.
Veď základnou koučovskou otázkou je “ Čo ešte sa dá urobiť“?:)
